Boh pozýva každého. Nikto nie je zabudnutý či nepozvaný
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil.
Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“
On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘
Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘
Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.
A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Lk 13, 22-30
Pozvanie na hostinu je väčšinou niečo, čo nás poteší. Sme radi, že niekomu na nás záleží, že s nami počíta. Keď pozývame na hostinu my, zvažujeme, koho pozvať. Koho tam chceme určite mať a koho vôbec nie. Väčšinou náš výber odráža naše sympatie a osobné záujmy. Boh pozýva každého. Nikto nie je zabudnutý či nepozvaný. On nepozerá na osobné záujmy alebo sympatie – tie má ku každému rovnaké. Jeho hostina sa však nezačína až stolovaním v Božom kráľovstve, ale prípravou na ňu v našom každodennom živote. Ako dobre, že príkladov a rád pre to, ako sa najlepšie pripraviť na Božie kráľovstvo, nám dáva Sväté písmo viac ako dosť.
TIP NA DNES: