Boh premieňa naše srdce (hrob) – oživuje to, čo bolo z kameňa a dáva nám nové srdce z mäsa
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Jn 20, 1-9
Najväčší zázrak, najväčšia premena a zmena ľudských dejín nastala práve dnes, keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych. No tieto udalosti sprevádzali rôzne reakcie: prekvapenie, zmätok, nedôvera, zvedavosť, túžba presvedčiť sa, vidieť. To sú často sprievodné javy procesu, ktorý nazývame premena, alebo znovuzrodenie. Keď Boh premieňa naše srdce (hrob), oživuje to, čo bolo z kameňa a dáva nám nové srdce z mäsa (porov. Ez36, 26), spôsobuje to v nás veľakrát zmätok, neistotu, nedôveru, obavy i zvedavosť – čo to je? Nebojme sa, to sú práve momenty, kedy v nás Boh začína budovať nový život.
TIP NA DNES: