Boh túži mať na svadbe všetkých
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1-14
Keď čítam toto evanjelium, je mi celkom ľúto ako reagujú pozvaní hostia. Kráľ vystrojil svadbu, oni nechceli ísť. Je zároveň krásne, že otec dáva ešte druhú šancu na pozvanie. Takýto je Boh. V boji o nás je neúnavný. Chce, aby sme boli prítomní na obrovskej svadbe, ktorú pre nás pripravil, ale nenúti nás. Pozýva a my odpovedáme. Môže nastať práve taká situácia, že na svadbe budem sedieť vedľa niekoho, s kým som už roky neprehovoril alebo mi ublížil. Myslím, že dnešné evanjelium môže byť pozvaním, aby sme našli spoločnú reč s tými, ktorí nám nie sú najpríjemnejší. Boh totiž túži mať na svadbe všetkých.
MODLITBA: