Bojíme sa uveriť Božím prisľúbeniam?
Veľa Židov prišlo k Marte a Márii potešiť ich v žiali za bratom.
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Jn 11, 19 – 27
Veríme tomu? Veríme prisľúbeniu, ktoré nám dal Boh? Myslím také, ktoré dal iba nám. Myšlienku, túžbu, obraz, ktorý nám azda prišiel taký bláznivý, že sme ho zamietli. Keď dostaneme prísľub od Boha, často sa snažíme zovšeobecniť či bagatelizovať ho. Lebo to, čo skutočne sľubuje, nám príde nereálne, ako: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Tak si vravíme: „To nemyslel doslovne, iste myslel to, že všetci raz vstaneme z mŕtvych.“ Bojíme sa uveriť, nech nevyzeráme naivne, nech neskončíme oklamane. Veríme jeho slovu? Veríme, že Božie slovo má moc? Jeho slovo stvorilo vesmír. Verme teda, že má moc naplniť svoj prísľub, aj vo väčšom, ako čakáme.
TIP NA DNES: