Bránou neprejde ten, kto má plné ruky – ale ten, kto sa nechal premeniť a uveril, že Boh stačí
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“
Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.
A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“
Mt 19, 23-30
„Ucho ihly“ bola veľmi úzka brána v Jeruzaleme, cez ktorú ťava mohla prejsť len keď sa zbavila nákladu. Bohatý človek si však svoj „náklad“ – istoty, kontrolu, túžbu vlastniť, drží pevne. Práve to ho zväzuje a bráni vstúpiť do života s Bohom. Skutočný problém nie je bohatstvo, ale srdce, ktoré nie je schopné sa ho vzdať. Sloboda začína tam, kde sa odvážime nechať za sebou všetko, čo nás ťaží a prichádza vtedy, kedy vieme veci pustiť a dôverovať Bohu. Len človek, ktorý dovolil Bohu očistiť svoje túžby, dokáže po ňom túžiť viac než po tom, čo koná. Bránou neprejde ten, kto má plné ruky – ale ten, kto sa nechal premeniť a uveril, že Boh stačí.
MODLITBA: