Byť učeníkom znamená mať rovnaký osud ako Majster
Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
Inému vravel: „Poď za mnou!“
On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“
Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Lk 9, 57-62
Byť učeníkom znamená mať rovnaký osud ako Majster. Ježišov učeník musí byť pripravený stretnúť sa s odmietnutím pre vieru v Krista a vzdať sa dokonca útočiska domova. Ježiš je náročný. Vyžaduje, aby sme ho bezpodmienečne nasledovali. Pochovať otca bolo povinnosťou synovskej zbožnosti (Ex 20, 12; Lev 19, 3). Ľudská realita, ani tá najväčšia, by nemala byť absolútna. Postaviť stvorenie pred Stvoriteľa znamená prevrátiť životne dôležitý vzťah medzi človekom a Bohom. Povolanie do Božieho kráľovstva si vyžaduje, aby sa žiadna náklonnosť nikdy neuprednostňovala a nerobila absolútnou vo vzťahu k Bohu.
TIP NA DNES: