Byť vytrvalý vo svojej modlitbe je ozaj výzva, najmä ak neprichádza žiadna odpoveď
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Mt 15, 21-28
Žena kričí na Ježiša a on ju nepočuje. Alebo sa tak len tvári? Prečo to robí? Aký je jeho zámer? Koľkokrát aj ja na neho volám a kričím, a neprichádza žiadna odpoveď. Len obyčajné ticho z jeho strany. Nerozumiem, prečo to tak je. Kanaánska žena sa nenechala odradiť týmto tichom. Bola vytrvalá vo svojej prosbe a oplatilo sa jej to. Byť vytrvalý vo svojej modlitbe je ozaj výzva, najmä ak neprichádza žiadna odpoveď. Ale ako vidíme v tomto úryvku z evanjelia, hoci sa Ježiš niekedy tvári, že nás nepočuje, veľmi dobre vie, že sme tu a že jeho pomoc potrebujeme. Možno aj týmto tichom nás učí, ako byť vytrvalí v modlitbe.
MODLITBA: