Čaro a tajomstvo viery je práve v tom, že sa nedá sa odvážiť, ohmatať, namerať
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“
Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“
Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!‘ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.
Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!
Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.
A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“
Jn 14, 7-14
Niekedy by sme všetci chceli takú „práškovú“ vieru: kúpime ju sušenú vo vrecku, zamiešame vo vode, vypijeme a hotovo! Teraz uverím všetkému, čo Ježiš/Cirkev/pápež/môj spovedník hovorí! Nejako tak si to predstavoval aj Filip. Mať to soft. Lenže čaro a tajomstvo viery je práve v tom, že sa nedá odvážiť, ohmatať, namerať. Mnohé z toho, čo nám Ježiš hovorí, momentálne presahuje naše schopnosti rozumu. Nikdy nebudeme môcť tu na zemi všetko z jeho slov úplne pochopiť či mať na to „rukolapný“ dôkaz. Veriť teda znamená spoľahnúť sa na skúsenosť s jeho láskou. Môže klamať ten, kto tak veľmi miluje, aj keď všetkému nerozumiem?
TIP NA DNES: