Čím viac som darom a požehnaním pre druhých, tým viac v Božom kráľovstve získam
K Ježišovi pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.
On sa jej opýtal: „Čo chceš?“
Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“
Oni mu vraveli: „Môžeme.“
On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“
Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.
Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“
Mt 20, 20-28
Logika Božieho kráľovstva má mnoho paradoxov. V dnešnom evanjeliu sa naplno ukazuje jeden z nich. Vo svete ľudia budujú svoju pozíciu tým, že uberajú druhým. Je za tým mentalita nedostatku: nie je dosť pre všetkých, takže ak chcem mať ja, druhí musia mať menej. V Božom kráľovstve je naopak mentalita daru: svoju „pozíciu“ v Božom kráľovstve získam tým viac, čím viac som darom a požehnaním pre druhých. Ak sú požehnaní tí okolo mňa, tým rastie aj moje požehnanie – a zrazu je dosť pre všetkých, každý získava. V mentalite nedostatku je základom moc a sila; v Božom kráľovstve láska a úcta. No na to musíme veriť Bohu, že on má dosť pre všetkých.
MODLITBA: