Čo robiť, keď tým, kto mi ublížil, je brat, sestra?
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd.
No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa.
Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Mt 5, 20-26
Nie je ťažké odsúdiť niekoho cudzieho. Ale čo robiť, keď tým, kto mi ublížil, je brat, sestra? V dnešnom úryvku sa slová „tvoj brat“ spomínajú až štyrikrát! Pri sv. omši nás kňaz oslovuje: „Drahí bratia a sestry!“ Už sme si na to zvykli. Nevyrušuje nás to. Ale keby povedal: „Vážení anonymní jedinci!“, asi by nás to vyrušilo, možno aj nepríjemne. No možno by to bola, žiaľ, niekedy pravda. Ale ak by Ježišovo evanjelium rátalo len s „anonymnými jedincami“, tak by sme sa vo vzájomnej láske ďaleko neposunuli. Keďže sa však voláme „bratia a sestry“, lebo to tak Ježiš chce (por. Hebr 2, 11; Mt 6), malo by to byť vidieť aj navonok.
TIP NA DNES: