Čokoľvek Bohu odovzdáme, nikdy nič nestratíme, len získame
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
On povedal: „Prineste mi ich sem!“
Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13 – 21
Ježiš vzal päť chlebov, dve ryby, vzdával vďaky, dával učeníkom, aby rozdávali zástupom. Všetci sa nasýtili. Ako je to možné? Tak to dopadne vtedy, keď do Božích rúk vložíme všetko, čo máme, keď sa oslobodíme z egoizmu a strachu o seba samých. V okamihu, keď dáme všetko k dispozícii Bohu, môže sa stať zázrak. Stačí tak málo. Dať Bohu všetko. On doplní to, čo chýba. Skutočný zázrak opísaný v dnešnom evanjeliu nie je iba rozmnoženie, ale aj podelenie sa. Preto tento zázrak neuvidí len ten, kto si ponechal svojich päť chlebov a dve ryby pre seba. Pamätajme: Čokoľvek Bohu odovzdáme, nikdy nič nestratíme, len získame.
TIP NA DNES: