Dajme Ježišovi aj pochmúrne myšlienky
Jeho učeníci povedali: "Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." Ježiš im odvetil: "Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!"
Jn 16, 29 – 33
Tak ako učeníci, aj každý z nás má svoje témy, záležitosti či vzťahy, ktoré ho trápia. Ježiš nám vlieva nádej – „dúfajte, ja som premohol svet“. Môžeme sa svojimi pochmúrnymi myšlienkami nechať zahlcovať, voľkať si v nich, ľutovať sa… alebo ich môžeme odovzdať Ježišovi. A čerpať od neho jeho nádej. Napíše sa to ľahko, žiť je to však ťažšie. Veľkým vzorom je pre mňa stará mama, ktorá všetko svoje trápenie, a nebolo ho málo, odovzdávala Bohu. Už ho neniesla sama, ale s ním. Okrem toho mu ho prinášala ako obetu – a tým svojmu trápeniu a bolesti dávala ešte hlbší zmysel. Viera v Ježiša jej prinášala pokoj a nádej.
TIP NA DNES: