Do akej miery však mám pripravené srdce pre druhých ja?
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1-14
V živote sú situácie, keď sa pripravujeme na veľké veci, pozveme priateľov, rodinu. A veľakrát ich namiesto prijatia zahrnieme výčitkami a otázkami. Potreba byť prijatý je v každom z nás bez ohľadu na okolnosti. Cítiť a vnímať, že sme potrební a milovaní takí, akí sme. To je vízia pre život. Žiť život tak, aby som ja mal otvorené srdce pre všetkých, ktorých mi Pán posiela do cesty. Do akej miery však mám pripravené srdce pre druhých ja? Je čisté, pekné, upravené? Mám v sebe toľko lásky, aby som dokázal/dokázala všetkých obsiahnuť? Bez Pánovej milosti to nie je možné. Bez jeho pomoci a lásky sa to nedá. Nech je moje srdce pripravené prijať všetkých bez rozdielu.
TIP NA DNES: