Dokážem sa aj ja pozerať na svoju aktuálnu situáciu z perspektívy večnosti?

Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“
On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“
V tej hodine Ježiš zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“
Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.
Lk 10, 17-24
Väčšina ľudí miluje senzácie. Kto by nechcel zažiť také dobrodružstvá, aké zažili učeníci na svojich cestách? Mať moc šliapať po „hadoch a škorpiónoch“ – z toho sa vie pekne zatočiť hlava. Ale na čo kladie dôraz Ježiš?
Odvracia ich pozornosť od zdanlivej supersily a upriamuje ich na to, čo je skutočne podstatné – mať mená zapísané v nebi! A čo viac, pripomína im, že realita, ktorú žijú, nebola dopriata ani mnohým prorokom a kráľom. Koľká výsada! Dokážem sa aj ja pozerať na svoju aktuálnu situáciu z perspektívy večnosti? A ak budem vyslaný do sveta, viem robiť veľké veci nie z vlastnej sily, ale v Jeho mene?
MODLITBA: