Dovoľme Ježišovi, aby sa nás dotkol
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Mk 7, 31-37
Niekedy sme tak uzatvorení do seba, svojich zranení, egoizmu, neodpustenia, že nedokážeme vnímať, počuť a ani hovoriť o ničom inom. Motáme sa vo svojom bludisku bolesti ako vo väzení. Keď sa niekto snaží upriamiť našu pozornosť na cestu, ktorá nás môže priviesť na slobodu, nevnímame alebo ho odmietame. Neveríme ani Bohu, že to „zvládne“. Ak to nedokážeme sami, dovoľme našim priateľom priviesť nás k Ježišovi a nechajme ho dotknúť sa našich uší, očí, srdca a povedať uzdravujúce „Effeta“ – aby otvoril náš zrak aj sluch, aby z nich sňal klapky a my sme konečne dokázali vidieť a počuť svet, vnímať krásu, dobro a lásku, ktorá nás obklopuje.
MODLITBA: