Horlivosť je dobrá, ak je kontrolovaná a usmerňovaná Ježišom
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“
On sa obrátil a pokarhal ich.
A odišli do inej dediny.
Lk 9, 51 – 56
Dnes nás Ježiš pozýva, aby sme sa zamysleli nad témou horlivosti. Nejde tu o horlivosť Ježišovu, ale o horlivosť učeníkov, konkrétne „Synov hromu“ – bratov Jakuba a Jána. Horlivosť je v princípe dobrá vlastnosť, no potrebná a nevyhnutná je jedna podmienka: musí byť kontrolovaná a usmerňovaná Ježišom. Ak by nebola, nasledovalo by od Ježiša pokarhanie. No ak je… Výsledky vidíme v ďalších dňoch a rokoch života apoštolov Jána a Jakuba. Prvý položil za Ježiša život, druhý budoval život prvých cirkevných spoločenstiev a vo svojich biblických spisoch podáva návod na to, ako vnímať, že „Boh je láska“.
TIP NA DNES: