Je niečo, čo mi bráni vidieť každodenné malé-veľké zázraky?
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.
A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“
Mt 11, 20-24
Obyvatelia miest si tie zázraky možno aj všimli, možno tam boli, keď sa diali, možno o nich počuli. Ale z Ježišových slov počuť, že to bolo tak všetko. Neurobilo to nič s ich spôsobom zmýšľania, s ich duchovným životom, s ich zahľadením do seba. Nepohlo to ich srdcami. Verš pred evanjeliom nás dnes pozýva, aby sme nezatvrdzovali svoje srdcia, ale počúvali Pánov hlas. Viem rozpoznať, kedy a prečo sa moje mäkké srdce mení na srdce tvrdé? Som v niektorých oblastiach ešte stále tvrdohlavý, neústupčivý,
s postojom „ja mám pravdu“, a teda aj s neschopnosťou počuť, čo mi ten druhý hovorí? Je niečo, čo mi bráni vidieť každodenné malé-veľké zázraky?
MODLITBA: