Je pre mňa Ježiš prioritou?
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“
A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Lk 17, 11-19
Niekedy je to náročné – byť jediným v dave… Byť jediným z desiatich, ktorý urobí, čo je správne. Tlak skupiny, túžba byť prijatý aspoň niekde, aspoň na chvíľu.
Jediný malomocný… jeho životný problém je vyriešený, rovnako ako problém tých ostatných. Prečo sa obrátil, prečo sa vrátil, keď sa mal ísť ukázať kňazom? Mohol pokračovať so skupinou. Ale pre neho sa stal Ježiš prioritou. Viac ako ostatní, viac ako uzdravenie, viac ako možnosť konečne začať normálne žiť, k čomu potreboval vyšetrenie a odobrenie kňazmi. Rozhodol sa „stratiť čas“ a vrátiť sa za Ježišom. A čo za to získal? Aktívnu vieru, ktorá má skutočnú moc.
TIP NA DNES: