Ježiš chce, aby sme svoje potreby jasne pomenovali a dôverovali mu
Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“
Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“
Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“
Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“
Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“
Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.
Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“
A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.
Jn 5, 1-3. 5-16
Predstavme si situáciu: Ježiš prechádza okolo muža, ktorý je už tridsaťosem rokov chromý. Pristúpi k nemu a pýta sa ho, či chce byť uzdravený. Muž namiesto priamej odpovede začína vysvetľovať svoju situáciu. Všimnime si pozadie tohto príbehu. Prečo sa Ježiš pýta takú samozrejmú otázku? A prečo muž namiesto jednoduchého „áno“ opisuje okolnosti? Ježiš dobre vedel, že túži po uzdravení a vie, po čom túžime aj my. No chce, aby sme svoje potreby jasne pomenovali a dôverovali mu. Nech je tento text pozvaním aj pre nás: prísť pred Ježiša v pokore a namiesto dlhého vysvetľovania jednoducho a úprimne povedať, v čom potrebujeme vidieť jeho moc.
MODLITBA: