Ježiš je zázračným chlebom, na ktorý nemusíme ťažko pracovať
Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Jn 6, 35 – 40
Dnešné evanjelium je súčasťou Ježišovej reči, ktorá tvorí veľkú časť 6. kapitoly Jánovho evanjelia. Už v nej zaznela zmienka o manne, ktorú jedli Izraeliti na púšti. V Božej výchove sa často využívajú postupy od známeho, podobného, k novému, dokonalejšiemu. Nové prvky asimilujeme a tak pomaly rastieme. Židia chceli, aby im Ježiš „vždy dával taký chlieb“ – zázračný, taký, aby naň nemuseli ťažko pracovať. Ježiš im ponúkol seba. Zjavne tento dialóg (odohral sa po rozmnožení chleba) prebiehal v nedorozumení. Bol akoby v dvoch úrovniach, ktoré sa nikde nepretínali. Každá stránka hovorila o chlebe v inom význame. Asimilácia akosi nenastala…
TIP NA DNES: