Ježiš nás povzbudzuje, že aj on zažil odmietnutia
Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?!
Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Jn 10, 31-42
Zdá sa, že tento rozhovor so Židmi, predtým, ako Ježiš odišiel za Jordán, končí rovnako, ako začal – chcú Ježiša kameňovať, chcú ho chytiť, chcú sa ho zmocniť. Máme dojem akoby Jeho misia zažívala neúspech, hoci sa snaží priviesť ich, aby poznali a vedeli, že v ňom je Otec a On v Otcovi. Keď sa však presunie za Jordán, aj keď tam nerobí nijaké znamenie, mnohí uveria na základe Jánovho svedectva. Ježiš nám dnes dáva povzbudenie, že aj On zažil, čo je to odmietnutie, hoci hlásal radostnú zvesť a slová plné nádeje. On však pokračoval a vrátil sa späť ku koreňom, na miesto, kde zažil krst a kde mu Otec vyznal: Si môj milovaný.
MODLITBA: