Ježiš nás volá do vecí, ktoré nás presahujú
Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.
Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“
Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“
Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.
Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.
Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“
A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.
Lk 5, 1-11
V to ráno si určite Šimon nepredstavoval, že na brehu jazera stretne Spasiteľa. Celú noc sa urputne snažil, znova a znova rozhodil siete, no úlovok nikde. Potom príde tento Učiteľ, ktorý mu dáva najbizarnejšiu radu – aby zatiahol na hlbinu. Nevie predsa, že sa práve celú noc vytrápil s nulovým výsledkom? Je na ňom však niečo, čomu nevie odolať. Urobí teda tak, a siete sa trhajú, dokonca mu musia pomáhať aj ostatní!
KTO JE tento človek? A ako to, že spôsobil tento zázrak – pre neho, hriešnika?
Nečaká na odpoveď, vykročí z lode, zanecháva všetko, a je pripravený nepustiť sa ho, až kým nepríde koniec.
MODLITBA: