Ježiš prisľúbil, že zmení smútok na radosť
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“
Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju oslovil: „Mária!“
Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“
Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Jn 20, 1-2. 11-18
Mária smútila a potrebovala sa s Ježišom poriadne rozlúčiť. Kým bola ešte tma, išla mu vyjadriť svoju lásku. No telo tam nebolo; jej vnútorná tma sa ešte zväčšila. Na základe svojich skúseností predpokladala, že „oni“ vzali telo. Potom sa jej Ježiš spýtal: „Prečo plačeš?“ Z pohľadu sveta na to mala dobrý dôvod, ale Ježiš prisľúbil svoje vzkriesenie – povedal, že zmení smútok na radosť. Keď vyslovil jej meno, spoznala ho a pritúlila sa k nemu; našla poklad, o ktorom si myslela, že je stratený. Aká radosť. Potom ju Ježiš poslal k svojim učeníkom; niektorí ju preto považujú za prvú apoštolku.
MODLITBA: