Ježiš rozbíjal predsudky i stereotypy
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.
Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún.
Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“
Lk 11, 29-32
Ježiš svojich poslucháčov často vyrušoval tým, akých ľudí použil za príklady väčšej múdrosti a lepších rozhodnutí. Dá sa povedať, že rozbíjal predsudky, stereotypy myslenia ľudí svojej doby. Rád kládol pred ľudí dilemu: Je dôležitejšie vonkajšie zdanie a pevné dodržiavanie zákona a poriadok alebo sú podstatné (aj) iné veci? Milosrdenstvo, úmysly sŕdc, životné okolnosti, minulosť a zranenia srdca, bolesť a trápenie, ľútosť a pokánie, zhovievavosť. Tak ako oni, aj my v tomto často vidíme protiklady. Ježiš však akoby videl skôr protiváhy – jedno bez druhého nefunguje. Pavol to pochopil a zhrnul takto: „Kto miluje, naplnil zákon.“
TIP NA DNES: