Ježiš vnáša svetlo na miesta, kde sa stmieva
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29-39
Je to Ježiš, komu hovoria o trápení členky rodiny – hneď, ako vstúpi do domu. On, Svetlo sveta, je tým, ku komu prinášajú všetkých chorých – po západe slnka, keď ubúda svetla a pribúda tmy (možno nielen tej fyzickej, ale aj tej v myšlienkach). Za ním prichádzajú učeníci, aby mu povedali, že ho ľudia hľadajú, že ho potrebujú, že chcú, aby ešte urobil to, čo nikto iný okrem neho nedokáže.
A Ježiš koná, pri strápenom človeku je úplne blízko. Jeho dotyk dvíha človeka k životu aj k službe druhým, oslobodzuje od útlaku a neslobody, Ježiš vnáša svetlo na miesta, kde sa stmieva. A predovšetkým – vyhľadáva čas na stretnutie s Otcom tvárou v tvár.
MODLITBA: