Ježiša fascinovala ich vernosť a akčnosť priateľov

Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
Mk 2, 1-12
Čo znamená mať dobrých priateľov? Títo z dnešného príbehu nielen stáli blízko v čase núdze, ale v okamihu, kedy ich situácia presahovala, konali. Vzali priateľa a odniesli ho na to najpovolanejšie miesto: k Ježišovi. Ba dokonca boli takí vynachádzaví, že ho nenechali pred dverami domu, kde bol stisk – ale dostali ho priamo pred neho cez strechu. Myslím, že aj Ježiša fascinovala ich vernosť a akčnosť. Celá misia mala úspech: ich priateľ odišiel domov po svojich. No bez priateľov by jeho príbeh vyzeral inak. Horšie. Aj ja mám priateľov, mnohí majú svoje ťarchy. Akú pomoc im viem zohnať, keď ľudské sily nestačia?
TIP NA DNES: