Ježiša nikdy neotravujeme
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
On povedal: „Prineste mi ich sem!“
Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13-21
Sestra Helena Torkošová
Ježiš sa chcel utiahnuť na osamelé miesto, no ľudia ho našli. Napriek tomu Ježiš nereaguje nazlostene, ako sme zvyknutí počúvať: dajte mi pokoj, zomrel mi blízky človek; nevyrušujte ma, mám dovolenku; som zaneprázdnený, potrebujem si odpočinúť… Ježiš sa pozerá inak. Ani v tejto chvíli nemyslí na seba. Ľudia v Ježišovi hľadajú útechu, uzdravenie, oslobodenie, záchranu. Ježiš, hoci má dôvod, aby šiel do samoty, ostáva a sýti ľud. On nikdy nevidí v druhom človeku toho, kto ho otravuje alebo mu prekáža, ale toho, kto potrebuje jeho pomoc. V tomto prípade nejde o jednotlivca, ale o celý zástup.
TIP NA DNES:
Skúsim dnes reagovať na potreby iných okolo seba ako Ježiš – s láskou a trpezlivo.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.