Ježišovi neprekáža naša neviera a pochybnosti. Vykračuje za nami prvý
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.
Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“
Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Jn 20, 24 – 29
Priznám sa, často som niekoho vo svojom srdci povýšene odsúdila a nazvala „neveriacim Tomášom“. Pri čítaní dnešného evanjelia som ostala trochu zahanbená a usvedčená. Napriek tomu, že Tomáš neuveril svojim priateľom, že videli vzkrieseného Ježiša, Ježiš sám prichádza, aby sa mu zjavil. Neprekáža mu Tomášova neviera ani jeho pochybnosti, vykračuje za ním prvý. Túži, aby ho Tomáš uvidel a uveril. Túži po autentickom vzťahu s ním. Myslím, že toto je aj náš príbeh. Ježiš túži vstúpiť do našich životov presne tam, kde sa nachádzame. Nečaká našu dokonalosť, ale túži po tom, aby sme s ním mali vzťah takí, akí sme. Dovolíme mu to?
TIP NA DNES: