Každému dáva plnosť prisľúbenia
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.
Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.
Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.
Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘
Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘
Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.
Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘
Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘
Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Mt 20, 1-16
Podobenstvo hovorí o nebeskom kráľovstve. O dobrote Boha, ktorý – ako spravodlivý hospodár – vychádza naproti každému a aj poslednému túži dať toľko, koľko prvému. Každému plnosť prisľúbenia. Koľko je v ňom však pravdy i o nás. O našom egoizme. O našich očakávaniach, zaslepujúcich a frustrujúcich, keď si – konkurenčne hľadiac na iných – myslíme, že si zaslúžime viac, hoci sme sa zjednali za denár. Keď namiesto prajného žasnutia nad dobrotou Boha, ktorý je – zvlášť ľuďom poslednej hodiny – životodarnou nádejou, ukrivdene krúžime okolo seba samých. A pritom dostávame plnosť prisľúbeného…
TIP NA DNES: