Kde sú tie miesta, na ktorých potrebujem prosiť o silu, aby ubúdalo z môjho ega a mohol rásť vo mne Kristus?
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“
Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Lk 1, 57-66. 80
Odvaha a pokora sú cnosti, ktoré sa spájajú s Alžbetou, Zachariášom a aj s ich synom, Jánom Krstiteľom. Alžbeta mala odvahu prijať dieťa i vo vysokom veku, bez ohľadu na reči susedov a príbuzných, a dať mu meno Ján. Zachariáš mal pokoru niesť trest dočasnej nemoty až tak, že keď sa mu rozviazal jazyk, jeho prvé slová boli chválou Boha. Ich syn, Ján Krstiteľ, bol mužom odvahy; až do trpkého konca verne plnil to, k čomu ho Pán povolal ešte pred jeho počatím. Bol tiež mužom veľkej pokory, lebo vedel, že on nie je Mesiáš, ale „len“ ten, kto ohlasuje jeho príchod. Veď svojím učeníkom hovorí: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“
TIP NA DNES: