Kde uviazlo naše poslanie?
Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘?
Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“
Lk 17, 7 – 10
Nedávno sa ma opýtal kolega zo školy: „Filip, prečo vy kňazi nesolíte?“ „Fúha, asi iba tí nesolia, ktorí si šetria ľadviny, ale my ostatní solíme,“ znela moja odpoveď. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že jeho otázka vlastne bola: „Prečo vy kňazi nie ste soľou tejto zeme a svetlom pre tento svet…?“ Mojím alibistickým argumentom by mohlo byť: „Lebo sme neužitoční sluhovia…“ Avšak takýto argument neobstojí, lebo to by som najprv musel urobiť všetko, čo sa mi prikázalo. A od toho mám ďaleko. Je čas položiť si najpriamejšiu otázku: Kde uviazlo naše kresťanstvo, naše poslanie?!
TIP NA DNES: