Keď nás čakajú ťažké úlohy a rozhodnutia, prosme o požehnanie
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.
Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.
Lk 24, 46 – 53
Požehnal ich. Odchádzal od nich počas toho, ako im žehnal. Povedal im, že majú počkať, kým budú vystrojení mocou. Oni sa s veľkou radosťou vrátili a velebili Boha, hoci vedeli, že ich čakajú ťažké časy. Ešte neboli ani vystrojení mocou a viac než strach pociťovali radosť – a dokázali velebiť. Lebo to, čo už mali, bolo požehnanie. Moc, ktorá na nich neskôr počas Turíc zostúpila, bola ohromujúca. Ale na radosť, pokoj v srdci a velebenie Boha „stačilo“ po/žehnanie. Keď nás čakajú ťažké úlohy či náročné rozhodnutia, cítime strach. Skôr ako získame zručnosti zvládnuť ich, žehnajme tým veciam, prosme o požehnanie a velebme Boha.
TIP NA DNES: