Keď sa rozhodneme prinášať Krista iným, Boh cez nás naplní svoj prísľub milosrdenstva

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Lk 1, 39-56
Mária nezostáva po zvestovaní vo svojej radosti sama. Ide ju zdieľať so svojou príbuznou Alžbetou, ktorá, inšpirovaná Duchom Svätým, veľkým hlasom potvrdzuje Máriino materstvo Mesiáša slovami: „… matka môjho Pána”. Máriina prítomnosť prináša Alžbete a jej dieťaťu radosť, lebo v nej prichádza sám Kristus. Magnificat je chválou Boha, ktorý povyšuje pokorných a nasycuje hladných dobrotami. Aj my môžeme byť ako Mária nositeľmi Božej radosti, keď v pokore kráčame k druhým, nesúc v sebe Krista. Naše slová a skutky sa môžu stať pozdravom, pri ktorom sa „zachveje srdce“. Keď sa rozhodneme prinášať Krista iným, Boh cez nás naplní svoj prísľub milosrdenstva.
MODLITBA: