Kristova dobrota je vyjavením Otcovho srdca, ktoré miluje svet
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.
Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“
Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.
Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.
Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Jn 10, 22 – 30
Evanjeliá viackrát opakujú túto Ježišovu myšlienku: „Ja a Otec sme jedno.“ „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ Je to silné vyjadrenie, často aj pre nás. Pozemskí otcovia nás niekedy oberú o istotu, že je dobré mať otca. Niektorým z nás chýba táto skúsenosť úplne a nevieme, čo od otca očakávať. Kristova dobrota je však vyjavením Otcovho srdca, ktoré miluje. Svet, stvorenie, mňa i teba. Táto téma je pre Ježiša veľmi dôležitá – ja a môj Otec sme jedno! Otec nie je iný. Otec nie je prísny, nahnevaný, kritický, nie je vzdialeným a obávaným sudcom. Biblia dokonca neváha hovoriť o Bohu ako o matke, ktorá nás utišuje ako dieťa vo svojom náručí.
TIP NA DNES: