Kto si pri počúvaní Božieho slova neotvorí srdce, nikdy sa nebude môcť zmeniť
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Mk 6, 1 – 6
Ježiš sa stretá s neverou tých, ktorí ho poznajú. Aj my sme Ježišovi ľudia, ale občas narazíme na niečo, čo nás prekvapí, zablokuje. Pritom si myslíme, že už Krista a jeho učenie poznáme. Čo sa však dá povedať tomu, kto si myslí, že už pozná všetko? Mnohí boli prekvapení jeho učením, ale bola to len zvedavosť, čo ich viedla. Kto si pri počúvaní neotvorí srdce, nikdy sa nebude môcť zmeniť. Ľudia sa často zastavia pri hodnotení vonkajšku, zvyšok ich pohorší, lebo nie je podľa ich predstáv. Aké prekážky mi stoja v ceste, aby som ozaj objavil Krista? Čo ma dnes drží v bezpečnej vzdialenosti, kde sa ma nič z jeho slov nedotkne?
TIP NA DNES: