Lásky je stále málo, až kým ju nezačneme dávať
Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“
On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“
Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“
Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“
Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
Mk 6, 34-44
Pri čítaní tejto zázračnej udalosti si vždy spomeniem na môjho kamaráta a jeho tričko donesené z miesta, kde sa to odohralo. Vo Svätej zemi je dedinka s názvom Tabgha. Z pôvodného kostola tu ostala len mozaika na dlažbe. Zobrazuje dve ryby a štyri chleby. Ten piaty je na oltári, kde sa pri svätej omši premenil na Telo Kristovo. Na spomínanom tričku je okrem mozaiky nápis: „Láska je ako päť chlebov a dve ryby, je jej stále málo, až kým ju nezačneš dávať…“ Drahý Ježiš, ďakujem za tvoje Slovo, ktoré je svetlo pre moje nohy. Ďakujem za tvoje Telo, ktoré môžem prijímať a premieňať sa v teba. Ďakujem za tvoju lásku, ktorá je odpoveďou na všetko…
TIP NA DNES: