Ľudia, ktorí nám najviac prekážajú, nám často nastavujú zrkadlo.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Mt 5, 43-48
Stretáme sa s rôznymi ľuďmi. Niektorí sú nám sympatickí viac, niektorí menej.
S niektorými vychádzame lepšie, iným sa radšej vyhýbame. Myslela som si, že nie som konfliktná. Viem so všetkými dobre vychádzať, snažím sa byť na všetkých milá. Ale… Raz za čas prídu do môjho života aj ľudia, s ktorými to tak ružové nie je. Neskutočne mi lezú na nervy. Ich poznámky, ich správanie, niektorí sa usmievajú až príliš, iní zase málo. A najhoršie je, keď mám s tými ľuďmi tráviť dlhší čas. Lezú mi poriadne na nervy. Lenže problémom nie sú oni, ale to, že mi nastavujú zrkadlo. Ukazujú mi, koľko pýchy sa v mojom srdci skrýva. A to naozaj nie je príjemné.
MODLITBA: