Máme odvahu vydať sa na cestu pokánia?

V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“ A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak zapáčila, že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. A tak dal Jána vo väzení sťať. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
Mt 14, 1 – 12
Príbeh a okolnosti sťatia Jána Krstiteľa sa dostali do evanjelia len preto, lebo pre Herodesa Antipasa bolo posolstvo Jána Krstiteľa stále živé. Videl ho aj vo verejnej činnosti a v osobe Ježiša. Preto na správy o ňom zareagoval, že to vstal z mŕtvych Ján. Ako hlboko a presne sa Ján svojimi prorockými slovami dotkol srdca Herodesa. Tento kráľovský pôžitkár nevedel nájsť takú zábavu a také zážitky, ktoré by prehlušili prorocké Jánove slová. Nijaká krása, pôvab, zvuk ani chuť nedokázali vymazať spomienku na Jána. Jedinou cestou bolo pokánie, a na to Herodes Antipas nemal odvahu.
TIP NA DNES: