Mária Pánovi neustále načúvala
Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“
Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Anjel potom od nej odišiel.
Lk 1, 26-38
Prísľuby, ktoré dal anjel Márii o Ježišovi, boli veľmi silné. Mária sa k nim určite v živote ešte mnohokrát vracala. A to najmä v situáciách, kedy sa v Ježišovom živote a pôsobení vôbec nezdalo, že „naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.” Napriek tomu Mária vždy verila, že jej syn je Boží Syn. Bolo to možné iba vďaka tomu, že Pánovi načúvala neustále, počas celého života. Neoprela sa iba o mocný prísľub, ktorý dostala na začiatku; načúvala Bohu, ako bude on tento prísľub rozvíjať a upresňovať, často aj nečakane. To jej umožnilo nasledovať Božiu vôľu naplno – až pod kríž, a potom k prázdnemu hrobu.
MODLITBA: