Mať odvahu kráčať aj keď nebudem rozumieť…
Kým Ježiš hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“ On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“
Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“
Mt 12, 46-50
Toto býva nepochopený úryvok, ale veľmi fascinujúci. Kto je moja Matka? To nebola urážka Panny Márie, ale vyzdvihnutie! Ona je tá, čo najviac plnila vôľu Otca. Tichá, počúvajúca a hlavne konajúca. Nie vždy rozumela situáciám, do ktorých ju Boh pozýval. Hrozilo jej odsúdenie spoločnosťou, odvrhnutie snúbencom. Priviedla na svet Boha v biednych podmienkach, bola utečenec, pozerala sa na smrť Syna. Vždy s premýšľaním o Božích slovách a ich zachovávaním vo svojom srdci, s nádejou. Tá viera a odvaha. A prišlo Zmŕtvychvstanie! Keď sa budeme snažiť takto žiť, sme pre Ježiša takí blízki ako jeho Matka.
MODLITBA: