My dnes môžeme byť vďační, že žijeme z dobra iných,
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘
Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Lk 18, 9-14
Nie sú niekedy aj naše modlitby podobné? Veď sme vďační, že môžeme slušne žiť, že máme hodnoty, ktoré sa snažíme dodržiavať, že máme šťastie na dobrú spoločnosť ľudí v svojom okolí, kde sa cítime dobre. Každá spoločnosť ťahá a motivuje svojich členov nejakým smerom. Preto je dôležité, s kým sa stretávajú naše deti, mládež, či my sami ako dospelí. A tak chyba farizeja bola práve tá, že svoje vlastné dobro pokladal za súkromné. Bolo z jeho výkonu určené len pre jeho osobný morálny kredit. My dnes môžeme byť vďační, že žijeme z dobra iných, ktoré nás buduje a vytvárame tak ďalej hodnoty pre ľudí v našom okolí, aby mohli rásť v dôvere voči ľuďom aj voči Bohu.
TIP NA DNES: