My kresťania sme pozvaní prinášať do vzťahov a komunít Ježišovo svetlo, radosť a nádej
Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva.
Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?
Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Lk 12, 54-59
Hoci žijeme v úplne inej dobe ako Ježišovi súčasníci, v niečom sme si stále veľmi podobní. Je to naša častá neschopnosť vnímať a zaoberať sa tým, čo je skutočne podstatné a zmysluplné pre náš život a naše vzťahy. A tak dnes aj v nás môže rezonovať otázka: Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? My kresťania sme pozvaní prinášať do vzťahov a komunít Ježišovo svetlo, radosť a nádej. Vyžarovať do prostredia, kde žijem, svetlo zmŕtvychvstalého Krista je tá najväčšia plnosť, akú môže môj život mať. Začína vľúdnosťou k najbližším či zdvihnutými smeťami z chodníka a končí… predsa nebeským kráľovstvom už na zemi.
TIP NA DNES: