Na akom základe staviame svoj život?
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“
Mt 7, 21. 24 – 27
Dnešný evanjeliový úryvok je nám veľmi známy, dokonca sa na svätých omšiach za účasti detí spieva obľúbená pieseň s touto tematikou – o múdrom a hlúpom staviteľovi. Krátky príbeh je svojím obsahom pomerne jednoznačný a ľahko pochopiteľný. Veď azda každému je jasné, aké posolstvo nám chcel Ježiš týmito slovami odovzdať. Hlavnú myšlienku vyjadruje dôležitosť základu, na ktorom postavíme svoj život. Mňa v tomto úryvku však zaujala jedna maličkosť, ktorú možno ľahko prehliadnuť. Dážď, príval vody a úder víchrice zakúsili obaja stavitelia. Nielen ten, ktorý postavil dom na piesku, ale aj ten, ktorý sa namáhal a staval na skale.
TIP NA DNES: