Napriek mojim pochybnostiam Boh moju prosbu počuje
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.
Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene. V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás. Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha.
Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“
Jn 16, 23b-28
Myslím, že niekde je problém. Prosím, ale neprichádza žiadna odpoveď. A to často.
V čom to teda je? Prosím málo? Prosím zle? Nepoužívam správnu modlitbu? Mala by som sa modliť v inom čase alebo na inom mieste? Podobným otázkam sa niekedy naozaj neviem vyhnúť. Ale zároveň mám jednu jedinú istotu – napriek mojim pochybnostiam a mojim predstavám, ako veci majú byť, viem, že Boh moju prosbu počuje. A dá mi to, čo potrebujem. Možno v inom čase, možno úplne iným spôsobom, ako som to chcela, ale kto som ja, aby som určovala Všemohúcemu Bohu, ako majú veci byť? On to vie určite oveľa lepšie. Veď už toľkokrát to dokázal.
MODLITBA: