Napriek nárokom a očakávaniam najbližších nechať Boha prehovoriť do nášho života
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Mk 1, 29-39
Poznám to z vlastného života. Ťažko mi je nechať veci aspoň na chvíľku bokom. Pocit, že niečo zmeškám, ak hneď neodpíšem alebo si hneď ráno neprescrollujem sociálne siete, neprečítam ranné správy či nezareagujem na každý pracovný email,… Aj Ježiš poznal ten zhon. Celé mesto prišlo k dverám, kde vykonal zázraky, všetci ho hľadali, keď sa utiahol na pusté miesto. Vedel o tom, vedel o nich, poznal veľmi dobre, „do čoho ide“, poznal dobre svoje poslanie. Napriek všetkým nárokom a očakávaniam najbližších však nechal svojho Otca prehovoriť do svojho života.
TIP NA DNES: