Napriek všetkým prekážkam, ktoré pred Pána kladieme, nás hľadá a miluje
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Mt 18, 12 – 14
Ako ľahko niekedy upadáme do sebaľútosti. Zhrešíme a utápame sa v smútku, pretože máme pocit, že nedokážeme žiť lepšie, že Boh už má plné zuby našich hriechov. A vtom prichádza Pán a hovorí nám, že nás hľadá. Nie sme mu ľahostajní a napriek všetkým prekážkam, ktoré pred neho kladieme, hľadá nás a miluje nás. Hoci blúdime s pocitom bezmocnosti, nezabúda na nás a radosť z nášho návratu k nemu je ako radosť milujúceho rodiča, ktorému sa dieťa vráti domov po dlhej odmlke. A môžeme byť s ním, v jeho láskavom náručí, v bezpečí a s nádejou, že ak znova spadneme a utečieme od neho, on sa za nami vyberie s ešte väčším odhodlaním.
TIP NA DNES: