Naša neodbytnosť v modlitbe nás privádza bližšie k Bohu
Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘
A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘
Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Lk 11, 5 – 13
Ježiš nám dáva toľko nádeje!Nádej, že naše prosby budú vyslyšané, ak sú v súlade s jeho vôľou. Naša neodbytnosť v modlitbe nás privádza bližšie k Bohu. Chce sa o nás postarať ako o deti a ak práve to, o čo ho prosíme, nie je pre nás najlepšou cestou, dáva nám silu prijať inú cestu. Ten chodník, ktorý je možno na prvý pohľad skalnatý a tŕnistý, ale je tým chodníkom, ktorý nás privedie k nemu. Nedá mi neradovať sa, keď mám vedomie, že sa Boh o nás takto stará. Stále nás počúva a nie je hluchý na naše prosby. Vďaka ti, Pane, že môžeme byť tvojimi deťmi. S tvojou neutíchajúcou láskou a silou vytrváme v modlitbe a prosbách.
TIP NA DNES: