Naša viera a vytrvalosť hýbu Ježišovým srdcom
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Mt 15, 21-28
Ježiš obdivoval a vyzdvihol vieru kanaánskej ženy. Ja obdivujem jej vytrvalosť. Prosí Ježiša a ten mlčí, vôbec ju neberie na vedomie. No žena neodchádza so zvesenou hlavou, ale pokračuje a nalieha. Príliš jej záleží na dcére a verí, že práve Ježiš jej môže pomôcť. Nevzdáva sa, lebo jej srdce je plné bolesti a viery zároveň. To Ježiša dostalo. Zdá sa mi, že hoci často robíme správne a dobré veci, modlíme sa, nerobíme to dosť dlho, vzdávame sa priskoro. Učme sa od kanaánskej ženy modliť sa za tých, ktorých milujeme. Modliť sa a neprestávať, aj keď sa zdá, že Boh mlčí. Lebo naša viera a vytrvalosť hýbu Ježišovým srdcom.
MODLITBA: