Naučme sa oddychovať v Božom náručí tak, ako to vedia iba deti
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Mt 18, 1 – 5. 10
Maličké dieťa je prirodzene šťastné, lebo všetko, čo ho zaujíma, sú mama a ocko. Ak sú v dosahu, celý jeho svet je v rovnováhe. Nepotrebuje súťažiť, nemá ambície, s nikým sa neporovnáva, ani netrpí prehnanými obavami. Malé dieťa je celkom závislé od pomoci druhých, a predsa ho to nijako nedeptá, naopak, prekypuje chuťou žiť. Naše deti sú ako pozemskí anjeli, ktorí nás učia, ako to vyzerá v nebi. Učme sa od nich pravej pokore. Aj my sme závislí od nebeského Otca, aj nás by mal zaujímať len on a milujúce osoby okolo nás. Odhoďme prílišné starosti a naučme sa oddychovať v Božom náručí tak, ako to vedia iba deti.
TIP NA DNES: