Nebojme sa na priame Ježišove otázky odpovedať úprimne
Ježiš a jeho učeníci prišli znova do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“
Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“
A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
Mk 11, 27-33
Je fascinujúce všimnúť si, ako sa Ježiš nepotrebuje hádať. Slovičkárenie, ktoré nemá konca-kraja, je pre každý jeden spor skôr živnou pôdou ako stravujúcim ohňom. Ježiš vonkajší spor prenáša do srdca človeka a ukazuje nám, že len keď v našom vnútri dokážeme v pokore prijať pravdu, budeme schopní ju prinášať aj v našom okolí. Namiesto hádok kladie otázku, ktorá veľmi jasne rozdeľuje špik od kosti. Sme pripravení jednej takej špeciálnej, položenej priamo nám, dnes čeliť? Božie slovo sa v tých našich konfliktoch chce dnes prihovoriť aj nám. Nebojme sa na priame Ježišove otázky odpovedať úprimne, bez výhovoriek.
TIP NA DNES: